Napriek rýchlej reakcii ministerstva hospodárstva na situáciu autobusových prepravcov v čase pandémie, podpora pripomína skôr pomoc pre rozvojové krajiny. Je to však chyba vyjednávačov na strane autobusových prepravcov.
Vo svete verejnej dopravy sa pri preprave osôb počítajú náklady na sedadlo. Tieto náklady stúpajú s požiadavkami na ekológiu, bezpečnosť a komfort prepravy. A tak v civilizovanom svete premávajú nové, bezpečné, pohodlné a klimatizované autobusy, zatiaľ čo v rozvojových krajinách vidíme staré herky, nespĺňajúce súčasné bezpečnostné ani ekologické parametre.
V čase pandémie, tak ako všetkým aj autobusovým prepravcom padli tržby. Keďže od prepravy osôb závisí ekonomika, ministerstvo hospodárstva pružne reagovalo, prisľúbilo podporu, nastavilo finančný rámec a nepoznajúc vnútorné potreby, požiadalo prepravcov, aby nastavili schému čerpania.
A tu je pes zakopaný. Miesto toho aby prepravcovia nastavili parametre korektne ako napríklad v susedných Čechách (viď. tabuľka),
tak nastavili dotáciu na 1000,-€ na autobus na mesiac. A tak to u nás bude o chvíľu vyzerať ako v rozvojovej krajine. Pretože prepravcovia, ktorí jazdia staré herky, vyplácajú šoférov na ruku a podnikajú neférovo, boli štátom podporený rovnako ako firma, ktorá má najnovší autopark, zamestnáva šoférov, tak ako sa má a dbá na bezpečnosť a ekológiu. Ale môžu si za to sami prepravcovia, ministerstvo hospodárstva je v tom nevinne.
Celá debata | RSS tejto debaty